Pochovávať úniu je stále predčasné

Táto organizácia už niekoľko rokov analyzuje vzťahy Európy a vonkajšieho sveta.

"Od strategických partnerov už vidíme náznaky, že berú krízu ako nový normálny stav. To znamená, že už plánujú budúcnosť, v ktorej európska sila bude ďalej klesať,“ uvádza správa ECFR. "Európe chýba spoločná obranná stratégia a investuje menej do obranných kapacít, čo je vážnou prekážkou, aby ďalej vystupovala v úlohe bezpečnostného hráča s globálnym vplyvom.“ Na strane druhej je však podľa ECFR pochopiteľné, že sa európski lídri zameriavajú na ekonomické otázky. Zahraničnopolitický vplyv totiž únia môže posilniť len vtedy, keď prekoná krízu, obnoví hospodársky rast a tak zvýši ekonomickú silu.

Po hektickom roku 2011, keď EÚ skutočne balansovala na pokraji priepasti, prišiel pokojnejší vlaňajšok. K pozitívam určite patrí aj dohoda lídrov dvadsaťsedmičky na novom rozpočte, ktorá sa zrodila až na druhý raz, ale predsa sa podarila. A tiež oznámenie rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA. Lenže voľby v Taliansku, ktoré sa konajú už o niekoľko dní, či korupčný škandál španielskych konzervatívcov zase nahlodávajú dôveru v EÚ.

Aká je teda úloha Európy v dnešnom svete? Napriek jednoznačným ekonomickým problémom má podľa viacerých expertov stále čo ponúknuť.

"O tom, že Európa stráca vplyv v medzinárodných otázkach, sa hovorí od neúspešného referenda o ústavnej zmluve v roku 2003. Napriek tomu však o tom chýbajú presvedčivé dôkazy,“ povedal pre Pravdu Jan Gaspers, expert na medzinárodné vzťahy, z Cambridgeskej univerzity. "Blízki partneri ako Kanada, India alebo Japonsko sa snažia s EÚ uzavrieť rokovania o hospodárskej spolupráci a obchodných dohodách. Je to dôkaz, že aj v čase krízy zostávajú európske trhy mimoriadne atraktívne,“ tvrdí odborník.

Gaspers tiež pripomína, že úspechy zaznamenala i diplomatická služba únie na čele s Catherine Ashtonovou. "Podarilo sa jej obnoviť dôležitú úlohu EÚ v rokovaniach o iránskom jadrovom programe. Správa ECFR o európskej zahraničnej politike tiež ukazuje, že únia bola dosť efektívna v podpore presadzovania hlavných obchodných a energetických cieľov vo vzťahu s Ruskom,“ povedal expert.

"Európske a západné mocnosti však skutočne upadajú. Nie je to nič nové a do veľkej miery je to dané nástupom nových krajín. V Európe klesá populácia a iné mocnosti zaznamenávajú hospodársky rast. Preto nie je nič výnimočné, že vzťahy sa menia,“ myslí si Hylke Dijkstra, politológ z Oxfordskej univerzity. "Európska ekonomika je však stále dôležitá, na starom kontinente sú veľké armády a pravdepodobne najprofesionál­nejšie diplomatické zbory. Veľké mocnosti sa zaoberajú Európou menej, ale jej zánik v dohľadnej budúcnosti neočakávam,“ povedal pre Pravdu Dijkstra.

Pohreb únie sa nekoná aj preto, lebo ju nemá kto nahradiť. "Nepovedal by som, že sa naši priatelia či konkurenti pripravujú na posteurópsky svet. Americká stratégia vyzerá tak, že Washington chce, aby sme prebrali viac zodpovednosti. Ústup Ruska z pozícií môže byť v dôsledku nižších cien energií oveľa viditeľnejší ako európsky. Moskva preto bude ochotnejšie spolupracovať. Zdá sa, že Čína má záujem o kontakty s Európou, keď pre nič iné, tak pre to, aby vyvážila americký vplyv,“ povedal pre Pravdu Timo Behr z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Mnoho ďalších rastúcich mocností si možno vychutnáva škodoradosť v súvislosti s úpadkom Európy, nevyzerá to však tak, že by boli veľmi ochotné nahradiť USA alebo EÚ. Turecko či štáty Perzského to skúsili v Sýrii, no nenašli riešenie,“ tvrdí Behr.