Koncom novembra viaceré médiá priniesli správu, že holandský kabinet navrhol kvôli nekontrolovateľnému prílevu migrantov a utečencov zmenšiť hranice Schengenu na 5 krajín.
Štáty mini-Schengenu by mohli lepšie kontrolovať svoje vonkajšie hranice a efektívnejšie tak zvládnuť registráciu a kontrolu žiadateľov o azyl. Väčšina členských štátov EÚ, vrátane Slovenska, by však ostala na periférii.
Nemecko ešte v novembri podporilo myšlienku okresania hraníc Schengenu, ktorý by však okrem Rakúska, Holandska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka mal podľa nemeckej administratívy zahŕňať aj Francúzsko.
Slovenské Ministerstvo vnútra potvrdilo, že holandská vláda napokon návrh na vytvorenie mini-Schengenu oficiálne na rokovanie Rady EÚ nepredložila. Akúkoľvek snahu o obmedzenie voľného pohybu osôb v rámci únie rezort vnútra označil za „nezmyselný“ a „nebezpečný“.
Nemenovaný úradník EÚ francúzskemu EurActivu naznačil, že celá myšlienka zmenšenia schengenskej hranice bola skôr iba snahou Holanďanov „dotlačiť“ krajiny EÚ k spoločnému riešeniu utečeneckej krízy. Holandsko, ktoré v januári zasadlo na predsednícku stoličku Rady EÚ, napokon vylúčilo, že by do júla 2016 oživilo podobný „vizionársky návrh“.
(Ešte) nie je na stole
Pre viacerých politikov a analytikov je však otázka zmenšenia zóny voľného pohybu stále otvorená a to napriek tomu, že sa tak mohlo stať jedine nad rámec zmlúv EÚ.
Josef Janning z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (EGFR) pre nemecký EurActiv vysvetlil, že mini-Schengen je stále reálny najmä preto, že kancelárka Angela Merkelová si nemôže politicky dovoliť prijať tento rok rovnaké množstvo utečencov ako vlani. Ak krajiny, ako Grécko, nebudú účinnejšie chrániť vonkajšie hranice a čoraz viac štátov opätovne zavedie hraničné kontroly, bude potrebné návrh opätovne zvážiť.
Podobné zmýšľanie nedávno potvrdila aj nemecká vláda. „Sloboda pohybu v rámci Schengenského priestoru je jedným z najväčších úspechov Európy…Voľný pohyb a ochrana vonkajších hraníc sú však dve strany jednej mince,“ povedal hovorca vlády Steffan Seibert.
Odborníčka zo španielskeho think-tanku Elcano, Carmen González, označila holandský návrh za „bluf“ a vypočítavú stratégiu niektorých severských krajín na zlepšenie kontroly hranice v južanských štátoch.
„To však neznamená, že je to nemožné. Idea mini-Schengenu má jasný odkaz: musíte lepšie kontrolovať hranice a to najmä tie talianske a grécke, a systém musí fungovať a nie ako teraz, keď v podstate kolabuje,“ povedala s tým, že návrh sa stane reálnym, ak krajiny nesfunkčnia hot spoty a nezašlú dodatočný personál na posilnenie Frontexu.
Oplotenie Grécka
Krajiny Vyšehradskej štvorky svorne odmietli akékoľvek úvahy o zmenšovaní Schengenu. „Takéto návrhy by obmedzili život iba legitímnym cestujúcim, keďže migranti by aj naďalej prekračovali (nekontrolovane a ilegálne) hranice tak, ako doteraz,“ povedal pre slovenský EurActiv hovorca Ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Český predseda vlády Bohuslav Sobotka však minulý týždeň prišiel s návrhom vytvoriť „záložný hraničný systém“ na gréckej hranici s Bulharskom a Macedónskom, ktoré nie sú súčasťou Schengenskej zóny.
„Musíme posilniť kontrolu vonkajších hraníc Schengenského priestoru a vytvoriť spoločnú pohraničnú a pobrežnú stráž. Ale ak nič nepomôže, musíme vytvoriť záložný hraničný systém na línii Bulharsko- Macedónsko a pripraviť tam technické opatrenia tak, aby sme boli schopní riadiť migráciu v tejto oblasti, ak by sme ju nezvládli kontrolovať v Turecku alebo Grécku,“ citoval premiéra Sobotku český EurActiv.
Podľa analytika think-tanku Európske hodnoty Radka Hokovského by to prakticky znamenalo odstrihnutie Grécka od zvyšku Európy. „Bolo by to doposiaľ najkontroverznejšie riešenie prijaté počas migračnej krízy a s dramatickými následkami pre túto krajinu,“ povedal pre EurActiv. S významnou humanitárnou pomocou by Grécko nápor mohlo zvládnuť. Podľa Hokovského to však nie je dlhodobé riešenie, keďže migračné trasy sa môžu presunúť do iných krajín, ako je Bulharsko alebo Taliansko.